Ako Eva hrala na Tripe a site-specific divadlo je hora k Mohamedovi

Autor: Eva Liparova | 24.3.2011 o 12:27 | (upravené 25.3.2011 o 11:30) Karma článku: 2,49 | Prečítané:  550x

Prave sedim vo vlaku zo Skotska smerom na Londyn a rozpisujem v Excelli vydavky z posledneho projektu na ktorom nas subor participoval – The Trip (Vylet) organizovane divadelnym suborom Restless Nights. 2 kopie krizoviek. 6 bananov. 2 gycove obrazy. 1 casopis o vrazdach. 10 ceruziek. Rolaky, hrube pancuchy, sukne pod kolena a dioptricke okuliare pre 2 zenske postavy. Na tematickej party Vylet s festivalovym DNA, ktora kombinovala koncerty s diskotekou a divadelnymi zazitkami si ‘cestujuci’ (s platnymi ‘letenkami’) zakupovali drinky od letusiek a posielali si z jednej miestnosti – ‘destinacie’ do druhej, turisticke pohladnice pomocou postovej sluzby zdarma.

Maureen a Edna riadia straty a nalezyMaureen a Edna riadia straty a nalezyYemisi Blake

Parrotovi sa uz tradicne a nevedome podarilo vytvorit oku nepritazlive postavy: Dve stare dievky (sestry v strednom veku), ktore cely zivot pracuju v kutici, kde maju na starosti vyletne straty a nalezy. Cez prestavky maju zavody v lusteni osemsmeroviek alebo citaju o zahadnych vrazdach s velkou misou pukancov. Platonicky miluju Richarda z Priatelov. A kazdeho muza, ktory navstivi straty a nalezy.

Obcas mam pocit, ze navsteva divadiel je pre nedivadelnych zaujemcov (alebo divadelnych nezaujemcov) porovnatelna s kostolmi pre nekrestanov. Cloveka by aj zaujimalo zo zvedavosti vstupit, ale ma pocit, ze pokial niecomu duchovno-umeleckemu neporozumie, bude vyzerat trochu hlupo alebo to bude strata casu. Je to pochopitelne. Tradicne divadlo, tak ako nabozenstvo predpoklada akesi spolocenske spravanie, ci uz je to prezehnanie sa spravnym sposobom a vhodny vyber oblecenia alebo zotrvanie v bozskom tichu a frazy typu “o kolkej hrate dnes toho Moliera”. Malokto ma malo-princovsku odvahu sa na predaji listkov opytat “porozpravajte mi o tom Mizantropovi.” A preco by ich mal Molier vobec trapit? Ako teda divadelny nezaujemca zisti, co mu divadlo moze dat a ako ho hodnotit?

Divadelne zazitky situovane mimo kamennych divadiel maju casto za cielovu skupinu ludi, ktori boli naposledy v divadle na zakladnej skole. Ako? Jednoducho plati: Ak nejde Mohamed k hore, ide hora k Mohamedovi. Akcie ako ‘Vylet’ su prikladom, kde sa mozu mladi ludia na menej ‘umelecky intenzivnej’ skale s divadlom priatelsky zoznamit – jednoducho je divadlo v tej istej miestnosti ako oni a neda sa mu vyhnut. Divadelnici si pritom roziruju tvorivou robotou zdroje obzivy – v pripade ‘Vyletu’ slecny letusky svojim sarmom vypredali vsetky zasoby alkoholu a na konci vecera vyplatili umelcov. Sice to stale neobnieslo megalomanske premie a tie divadelne prvky kulturne nezmenili zivot zucastnenych, podstatne vsak je, ze takyto podnikavy pristup meni spolocensko-ekonomicke vnimanie divadla. Divadelnici nepracuju zadarmo a teda kompletne nepodcenuju hodnotu svojej prace, co vzapati nepodcenuje (alebo menej podcenuje) hodnotu divadla. Zaroven sme mozno niekolkych novacikov inspirovali navstivit ‘skutocne divadlo’ a vytvorili party, ktora nemala v ten isty vecer na londynskom trhu rovnakeho konkurenta.

 

Takzvane site-specific predstavenia, mimo budov divadla dnes uz nie su ziadnou raritou. Deju sa v nevyuzitych skolach, skladoch, tovarnach, vykladoch, domoch, kominoch, na akciach a v uliciach. Vytvaraju nove medium ako prilakat ludi k divadlu. Casto podnecuju ludsku zvedavost alebo su propagovane tak, aby bol clovek ich svedkom ‘nahodou’. Helen Marriage je producentka tvorivej skupiny Artichoke, ktora “umoznuje realizaciu neobycajnych kulturnych zazitkov tam, kde ich ludia neocakavaju.” V praxi to znamena umenie na uliciach a verejnych priestranstvach so zameranim na ludi, ktori nie su pravidelnymi navstevnikmi divadiel, galerii alebo specialnych muzijnych kolekcii. “Neverime, ze umenie sa moze diat len za zatvorenymi dverami galerii a divadiel. Ide nam o to, aby bola co najsirsia skupina ludi nahodou svedkami umenia a pomysleli si: toto je nieco neuveritelne.”

 

A neuveritelne to skutocne je. V roku 2006 priniesli Artichoke do Londyna ‘Sultanovho Slona’ francuzskej divadelnej skupiny Royal de Luxe – mechanicky ovladanu obrovsku babku slona (na jej ovladanie bolo potrebnych 23 babko-inzinierov a vazila 50 ton – viac nez 7 africkych slonov) a 9-metrovu marionetu dievcatka, ktore sa so slonom pocas styroch dni v Londyne spriatelilo (jej predlaktie obcas sluzilo ako hupacka pre deti). Spali na Trafalgarskom namesti, a kazde rano sa dievcatko osprchovalo vodou zo slonovho chobota. Pozemna verejna doprava v centre Londyna bola styri dni zastavena, vobec prvykrat od svadby Diany a Charlesa. V metre rozdavali zdarma Sultanove noviny, ktore informovali divakov o vsetkych potrebnych novinkach pribehu.

 

‘Sultanov Slon’ zozal obrovsky uspech – pocas styroch dni to “nieco neuveritelne” videlo viac ako milion divakov – bola to vobec najvacsia bezplatna divadelna akcia v historii Londyna. Celkova realizacia stala 1.3 miliona libier, pricom sa do londynskeho centra vratilo 23 milionov libier na zaklade navalu zakaznikov/divakov. Na konci roka 2006 vyhral ‘Sultanov Slon’ prestizne ocenenie Visit London v oblasti Kulturna Udalost Roka. Dalsi projekt Artichoke je ‘Vecera s Alicou’, v ktorej divaci budu vecerat s Klobucnikom a inymi postavickami, pricom sa bude cely kultovy pribeh odvijat okolo stola niekde v neznamom lese. (Minuly tyzden mi prisiel list od Cervenej Kralovnej – mam ich informovat, ci potrebujem vegetarianske menu.)

 

Divadelny subor dreamthinkspeak sa preslavil adaptaciou Dostojevskeho ‘Zlocinu a Trestu’ v pivniciach v severnom Londyne. Scenograf Tony Hornecker zorganizoval veceru v jeho umeleckom studiu/sklade s priatelskymi casnickami-transvestitami. Theatre Delicatessen spravilo v opustenom obchodnom dome ‘divadelne trhy’ – kazdy obchodik mal vstupne 1 libru a ponukal rozlicny tovar vo forme predstavenia. Punchdrunk zinscenoval Fausta v stvorposchodovej nevyuzitej tovarni. Divaci sa mohli prechadzat priestorom tak, ako chceli. Mali na vyber, coho chcu byt svedkom a coho nie. Mali dovolene sledovat po tovarni jednu postavu, zostat v jednej miestnosti alebo hladat momenty, kde sa diali vacsie sceny. Ak bol divak odvazny, mohol tiez hladat momenty v ktorych bol len sam v miestnosti s jednym hercom. Toto je spravny moment, aby som sa priznala, ze ma raz v zivote pobozkala neznama zena. Ale preco nie? Kedy inokedy budem mat zazitok, v ktorom ma pocas predstavenia pobozka neznama zena? Je to predsa jednoznacny ‘ked raz budem rozpravat vnucatam’ material. Punchdrunk robil naposledy projekt s Anglickou Narodnou Operou – v opustenej budove kancelarii.    

 

Co vytvaraju taketo predstavenia v ekonomike, v ktorej sa sluzby menia na nezabudnutelne zazitky? Siria divadlo najefektivnejsou marketingovou strategiou – ustnym odporucanim. Vytvaraju novych privrzencov divadla; Punchdrunk doteraz prilakal na svoje predstavenia desat tisice novych divakov pocas 11 rokov svojej existencie. Site-specific uz nie je len alternativou kamenneho divadla, ale mediom, ktore prepaja tradicnych divakov s novymi tak, aby nexistoval dovod nevkrocit do divadla – ako divak vkrocite do noveho priestoru alebo si vas najde same. Ak vas to neoslovi, aspon budete mat co rozpravat vnucatam. Ak vas to oslovi, kupte si raz listok aj na toho Moliera. Motyka obcas vystreli.              

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?