Ako Eva nechce byt chudobnym umelcom a nezela to nikomu.

Autor: Eva Liparova | 25.7.2011 o 23:34 | (upravené 26.7.2011 o 0:04) Karma článku: 4,30 | Prečítané:  863x

Dovodov, preco je divadlo komplikovane financovat je viacero, ale mam pocit, ze jednym z nich je aj akasi samozrejmost, ze umelci nemusia platit za sluzby inym umelcom (aspon v Anglicku), pretoze ‘vsak vsetci sme chudobni kamosi’. Ked som bola studentka, tak sa dali taketo recicky ludi z branze este zabalit do pozlatka typu ‘kreativna staz’, ale dnes mi pridu taketo ponuky zvlastne az drze. Okrem toho, ze podcenuju pracu daneho cloveka, vytvaraju tym aj falosnu predstavu o nizkej financnej hodnote divadla v ociach tych, ktori by im peniaze nukat mohli.

Faust spracovany site-specific suborom PunchdrunkFaust spracovany site-specific suborom PunchdrunkSteven Dobbie

 

Chudobny umelec mi pride ako volba, nie definicia umelca. Ano, priznavam, milionari z nas, divadelnikov, budu asi len vtedy, ak sme momentalne miliardari, ako mi to rad ironicky pripominal moj prednasajuci na London Business School. Ale tiez si myslim, ze zit stylom a la skromna mniska, pretoze umenie je spate s krasou a ta s prirodou a ta s Bohom a ten s bla bla bla, je dobrovolny. Peniaze do naruce umelcov nepadaju nahodne. Nesudim, len pozorujem.

Minuly rok som bola sucastou diskusie umelcov na konferencii pre mladych ludi s nazvom “Kulturna Kariera”. Medzi siestimi pozvanymi bola este tanecnicka, komik, hudobnik, vytvarnik a herecka. Moderator polozil obavanu otazku: “Podla studie z roku 2009 zaraba 73% umelcov rocne menej ako 18,000 libier. Ako sa k tomu staviate v kazdodennom zivote?” Treba brat do uvahy, ze priemerny plat v Anglicku je okolo 2,000 libier mesacne takze ratajte. Kazdopadne ma prekvapila reakcia mojich kolegov. Najprv spustil komik: “Ja cez den spim, vecer zahram predstavenie v nejakom pube alebo na festivale, a celu noc prepijem. To robim asi 6-krat do tyzdna. Zijem si taky zivot, aky som chcel mat v sestnastich. Nic neplanujem, a zo dna na den mi je dobre.” Ozval sa hlasny smiech a uznanlive prikyvovanie hlavami adolescentneho publika. Mojej hlave prislo trochu mdlo. Potom vytvarnik, asi 45-rocny utichnuty chlapik s ocami odvrhnuteho psika: “Nemam rodinu, takze ani hypoteku na krku, zijem v prenajme mimo Londyna a moj plat mi vlastne neprekaza.” Vyzera byt strasne stastny. Pardon. Nesudim, len pozorujem.

Po podobnych vykladoch to cele dorazila entuziasticka tanecnicka, ktora aj pri rozpravani v sede na stolicke dokazala rukami a nohami podvedome predvadzat, co vyzeralo ako japonsky alternativny tanec: “Viete decka, mozno nebudete zarabat tolko penazi, ale budete sa citit omnoho viac spaty so svojou dusou, myslou a srdcom. Tomu sa neda prisudit cena! A moje telo sa citi fantasticky.” Moja dusa pri tej vete krvacala. “Eva, prezrad nam, co si o tom myslis ty,” nabadal Tom jeho privetivym suslavym hlasom. Otocila som sa na publikum, ktore ma striedavo sledovalo, pisalo smsky a zulo zuvacky. “Ja si myslim, ze predmetom tejto otazky je skor, ci chcete patrit do tych 73% alebo vrchnych 27%. Moja dusa sa citi dobre spata s tou druhou kategoriou. Vasa?” Adolescenti sa zasmiali a trapne som sa chytila tej vlny smiechu vrhnuc ju na svojich kolegov, aby som zle zakryla, ze som si z tanecnicky utahovala. Aj oni sa smiali. Nastastie, najviac tanecnicka.

V dnesnej zazitkovej ekonomike, v ktorej si ludia – konzumenti – odskusali sluzby od vymyslu sveta, hlada trh stale nove a revolucne zazitky, ktorymi rozlisit siroku skalu existujucich sluzieb. Divadlo odjakziva hladalo siroku skalu financnych zdrojov. Ako ich prepojit? Znamena to predat kulturnu dusu a umelecky zamer divadelneho Fausta materialistickemu, kapitalistickemu, zisku- a slavy-baziacemu Mefistofelovi? Moze, ale nemusi. Niekolko divadelnych suborov a producentov demonstruje, ze je to o udani hranic a vzajomnom porozumeni podnikatelskych zaujmom a hodnotam. Raz ma oslovilo iste vyskumne centrum pre dizajn proti zlocinu. (Ja viem, je to velmi specificke.) Vraj vo svete dizajnu leti pojem ‘co-creation’ (spolu-tvorba), ale dizajneri, solitarne vzdelani, nevedia ako spolupracovat navzajom a s konzumentami. “Mohlo by nam pomoct divadlo, ked viete tak dobre spolupracovat? Nauc nas nejake techniky!” Takyto zaujem ma prijemne prekvapil a vznikol z toho nielen sek adresovany na moj bankovy ucet, ale aj clanok v zurnale Journal of Design & Culture. Ano, aj eventy su volba pokial je na nej publikum, ktore ‘kulturny zazitok’ ako tak zaujme. Napriklad Punchdrunk robil event pre pivo Stella Artois, pricom si ale dohodol absolutnu kontrolu nad koncepciou a klienti konvertovani na novych divakov boli nadseni. Z ich nadsenia bol nadseny Punchdrunk, kedze si razom pridali stovku mien a emailovych adries do zoznamu fanusikov.


Treba hladat medzery na trhu hlavne v rozmedzi kreativita-podnikanie, vediet doslova pitvat nase individualne schopnosti a zrucnosti z divadla a aplikovat ich v inych oblastiach, kde chybaju. Rozpravajme sa s umelcami, vyskumnikmi a podnikatelmi mimo divadla. Ako spravit z divadla nieco – techniku, zazitok, zrucnost – ktore je nevymenitelna nicim a nikym inym a zachovat si pri tom svoju identitu ako umelec? Pustime sa do hladania. Je dobre zacat prehodnotenim hodnoty divadla. Zaplatte svojim spolupracovnikom adekvatne. Tak, ako by ste sa ohodnotili vy sami. V idealnom svete. A potom zacnite to velke hladanie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.

SVET

Rakúska štátna tajomníčka: Teraz útočia na webe, zajtra v uliciach

Rakúsko pripravuje zákony o nenávistných prejavoch.


Už ste čítali?